KTORÝ Z NICH POSKYTOL ÚTECHU?

            Keď Joseph Bailey pochoval svojho syna, povedal: „Sedel som zmorený žiaľom, keď ku mne ktosi prišiel a začal mi hovoriť o Božích plánoch, o tom, prečo sa to stalo, o nádeji života po smrti. Hovoril o veciach, ktoré mi boli známe a vedel som, že sú pravdivé, ale nič sa vo mne nepohlo. Prial som si, aby odišiel. Nakoniec tak aj urobil. Potom ku mne prišiel ktosi iný a sedel pri mne vyše hodiny. Len ma počúval, sem-tam stručne niečo povedal a skôr, ako odišiel, ľahko ma objal. Bol som ním pohnutý. Poskytol mi útechu. Veľmi nerád som ho videl odchádzať.“
            Musíme si i my dať pozor, aby sme nedávali odpovede na otázky, ktoré sme nikdy neriešili, na drámy, ktoré sme nikdy neprežívali. Na bolesti, ktoré sa nás nikdy nedotkli a nikdy nás neobrali o spánok ani chuť žiť. Byť blízko tomu, kto trpí a ticho s ním zdieľať jeho bolesť môže byť omnoho viac ako chcieť vyriešiť všetky jeho otázniky.

Pre trpiacich je Božia láska najlepšie hmatateľná cez obyčajných ľudí – ako si ty či ja.
                                                                                                                      Philip Yancey